FUTURIZMUS A SECESIA

Futurizmus
lat. futurus- budúci

– moderný umelecký smer, ktorý sa rozvíjal v Taliansku
– pohyb je jeho najvýznamnejšou hodnotou, ako vyjadrovací prostriedok modernej civilizácie

Jeho programový manifest vydal roku 1909 básnik Filippo Tommaso Marinetti. Text manifestu je oslavou techniky, rýchlosti, agresivity, ľudských más, vlastenectva, militarizmu, vojny…

Futurizmus v umení:  Futuristickí maliari reagovali na Marinettiho manifest podpísaním Manifestu futuristického maliarstva v roku 1910, podľa ktorého svetlo a pohyb ruší materiálnu telesnosť vecí. Boli nadšení novou technikou a dynamikou veľkomesta. Predstavitelia: G. Balla, U. Boccioni, C. Carra, L. Russolo a G. Severini. S vplyvmi futurizmu sa stretávame vo Francúzku (F. Léger, R. Delaunay, M. Duchamp), v Nemecku i v Rusku, kde sa v spojení s kubizmom prejavil ako kubofuturizmus a v českom maliarstve sa s ním vyrovnal B. Kubišta.

Futurizmus v architektúre:  Architektonicky bol futurizmus ovplyvnený mj. F. L. Wrightom, ktorý vo svojej knihe In the cause of architecture (1908, Vo veci architektúry) očakáva vznik novej priemyselnej spoločnosti, v ktorej sa budú stroje používať ako bežné nástroje.

Popredným teoretikom futuristickej architektúry sa  stal Antonio Sant’ Elia a v roku 1914 predviedol jeho vlastnú koncepciu. Sant’ Eliov text k výstave bol publikovaný v tom istom roku ako Manifest futuristickej architektúry. Architekt sa v ňom prihlasuje k modernému strojovému veku. Významné stavby už nie sú katedrály, ale hotely, stanice, cesty, továrne, haly. Za ideálne považoval jednoduché nezdobené stavby z moderných materiálov, schody označil za zastarané. Vystavoval sériu návrhov „La Citta Nuova“ (mesto budúcnosti). Jeho návrhy obytných blokov, víl, továrni, leteckých hál a zhromažďovacích objektov i jeho urbanistické plány prekračovali rámec jeho vzorov, F.L. Wrighta a Viedenčana O. Wagnera, a ovplyvnili Le Corbusiera i hnutia De Stijl.

Futuristickému poňatiu boli blízky aj taliansky architekti (G. Marchi, P. Bozzi a M. Chiattone). Prvá svetová vojna však prerušila vývoj talianskeho futurizmu, prvého významného umeleckého hnutia v Taliansku po storočiach stagnácie. V architektúre sa však futurizmus prejavil pomerne neskoro a iba v niekoľkých projektoch a manifestoch, kým reálnej stavebnej činnosti sa ani nedotkol.

Secesia
lat. secessio- oddelenie, odštiepenie

– posledný z univerzálnych medzinárodných slohov, ktorý ovládal umenie, módu a životný štýl na konci 19. storočia a začiatkom 20. storočia
– odmietanie historizujúcich foriem 19. storočia
– hlavné znaky: ornamentálnosť, lineárnosť, plošnosť, záľuba vo zvláštnych farebných otieňoch, asymetria, atektonickosť a štylizácia prírodných tvarov
– poznáme rôzne názvy pre tento sloh: Jugendstil- Nemecko, Art Nouveau- Francúzko, Modern Style- Anglicko, Style modernismo- Španielsko, Stile floreale- Taliansko

Secesia v umení: Ťažisko secesie spočíva v dekoratívnom a úžitkovom umení. V roku 1900 na Svetovej výstave v Paríži si získala svetovú obľubu. Výrazne sa uplatnila v maliarstve, grafike, sochárstve a v knižnej kultúre. Českým predstaviteľom secesie je napríklad Alfonz Mucha, maliar, grafik a návrhár. Po roku 1905 začala väčšina umelcov opúšťať rastlinný dekor v prospech geometrickej abstrakcie.

Secesia v architektúre: V architektúre vyjadruje rozchod generácie mladých s eklektizmom a historickým akademizmom, ktorá sa ocitla v slepej uličke, bez ďalšieho vývoja. Domnievala sa, že k vyriešeniu situácie postačí, ak sa architektúra pokryje novým netradičným dekorom.

V architektonickej kompozícii sa secesia vyznačovala kontrastom plošnej, vertikálne vyvinutej fasády s plasticitou rastlinného dekoru. Končí prísny rytmus okien a nastupuje voľný rytmus rôznych okien. Secesia prináša úplne nové ozdobné článkovanie na pomerne holých plochách priečelí. Bežnou súčasťou stavieb sú sochárske doplnky, rámujúce vstupy alebo oživujúce fasádu (napr. naturalisticky poňaté mužské a ženské figúry v akte). Taktiež významný podiel na dotváranie priečelí a honosných vstupných priestorov pripadá maľbe. K bohatej výzdobe sa pripájali reliéfy s mytologickými a mýtickými námetmi a rôzne žánrové motívy.

Ako materiál sa používal oceľový skelet a železobetón, ktoré sú príkladom uplatnenia nových materiálov, konštrukcií a technológii. Kov sa kombinuje so sklom, mozaikou, keramikou a drevom. Rôznorodosť používaných materiálov umožnila nové spôsoby vyjadrenia tvaru a farby.

Predstavitelia:

Francúzko E. Vallin, E. André (domy v Nancy), H. Guimard (vchod do metra, Paríž)
Anglicko A. H. Mackmurdo, C. R. Ashbee, škót C. R. Mackintosh
Nemecko H. Obrist, J. M. Olbrich, A. Endell (ateliér Elvíra, Mníchov)
Taliansko R. d’ Aronco (pavilón výstavy, Turín), E. Basile (vila Ruggeri, Pesar)
Rakúsko O. Wagner, M. Fabiani, J. M. Olbrich, J. Hofmann (palác Stocklet, Brusel)
Maďarsko E. Lechner (Bratislava Modrý kostolík, Budapešť, Múzeum umelec. priemyslu)
Belgicko H. van de Velde, V. Horta (dom ing.Tassela), P. Hankar (vlastný dom, Brusel)
Česko O. Polívka, A. Dryák, J. Kotěra, J. Fanta (Hlavná stanica, Praha)
Španielsko A. Gaudí (Barcelona –Casa Mila, park E. Guella, chrám Sagrada Familia)

Dušan Jurkovič – predstaviteľ secesnej architektúry na Slovensku
Je významný slovenský architekt, ktorý spojil tradície ľudovej kultúry s tendenciami svetovej architektúry. Námety čerpá z ľudových stavieb moravského Valašska a Slovenska. Jeho stavby sa vyznačujú plastickosťou a farebnosťou, kde je cítiť vzťah k tradícii a jeho spriaznenosť s ľudovým umením.

diela: Pustevne – Radhošť, Spolkový dom – Skalica,  Vlastná vila – Brno, Mohyla generála Milana Rastislava Štefánika – Bradlo, Vojenský cintorín – Magura.